Stručne a rýchlo k: Odporovateľné právne úkony
Odporovateľné právne úkony vo všeobecnosti upravuje § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka.
Ustanovenia poskytujú možnosť veriteľovi domôcť sa neúčinnosti prevodu veci (majetok, právo, vec, atď.), ktorú jeho dlžník previedol na tretiu osobu, čím chcel dlžník úmyseľne znížiť svoj majetok a tak ukrátiť veriteľa.
Pri odporovateľných právnych úkonoch je nevyhnutné vykladať právne inštitúty a ustanovenia súvisiacich právnych predpisov z pohľadu veriteľa ako osoby, ktorej právo poskytuje ochranu.
Právny následok dovolania sa neúčinnosti odporovateľného právneho úkonu je taký, že úkon, ktorý dlžník vykonal je síce stále platný voči všetkým osobám (aj voči veriteľovi), avšak úkon je účinný voči všetkým osobám s výnimkou veriteľa. Voči veriteľovi je právny úkon dlžníka a tretej osoby neúčinný.
Pre úspešné uplatnenie odporovania právneho úkonu a vymoženia pohľadávky od dlžníka je potrebné využiť tri súdne konania:
a) Žaloba na určenie neúčinnosti právneho úkonu dlžníka voči veriteľovi (odporovacia žaloba).
b) Žaloba (návrh na vydanie platobného rozkazu) veriteľa na určenie pohľadávky voči dlžníkovi.
c) Návrh na vydanie neodkladného opatrenia (zabezpečovacie opatrenie) na majetok.
V žalobách o odporovateľnom právnom úkone (odporovacia žaloba) je veriteľ žalobcom, žalovaným je tretia osoba, resp. aj ďalšia osoba, ktorá nadobudla vec od dlžníka. Žaloba smeruje proti tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, teda nie proti dlžníkovi, ale proti tomu, kto nadobudol od dlžníka vec (tretia osoba).
Odporovacia žaloba je možná už pri pochybnosti, že dlžník sa zbavuje majetku, teda prevádza majetok na spriaznené osoby.
Podmienky odporovateľnosti právneho úkonu:
* odporovateľný právny úkon osoby, ktorá niečo veriteľovi dlží (dlžník, ručiteľ a pod.)
* ukracovanie uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa (vymáhateľná pohľadávka je taká, ktorú je možné uplatniť na súde žalobou v základnom konaní, nemusí ísť o judikovanú pohľadávku)
* preukázanie záväzku bez primeraného protiplnenia podľa § 42a ods. 5 OZ.
* zachovanie trojročnej prekluzívnej lehoty, ktorá začína plynúť od zmeny stavu v majetkovej sfére dlžníka, teda pri nehnuteľnostiach až právnymi účinkami vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
* procesné súvislosti (lehoty, preklúzia, atď.)
* odporovateľný úkon nie je možné riešiť ako prejudiciálnu otázku.
V zásade sú dve kategórie odporovacích žalôb:
a) Ak žaloba smeruje proti blízkej osobe dlžníka (blízka osoba podľa § 116 a 117 OZ, podľa podmienok určených v § 42 ods. 3 a ods. 4 OZ), v konaní sa uplatňuje zákonná prezumpcia, že blízka osoba pozná úmysel dlžníka. V zásade postačuje, ak veriteľ preukáže, že bol právnym úkonom dlžníka ukrátený, úmysel aj vedomosť blízkej osoby sa prezumuje. Dôkazné bremeno vyvrátiť tento predpoklad je teda na strane blízkej osoby.
b) Ak žaloba smeruje proti dobromyseľnému nadobúdateľovi, je dôkazné bremeno na strane veriteľa. Ten v zásade musí dokázať, že nadobúdateľ nebol dobromyseľný a vedel o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa. Žalovaný má na svojej strane dôkazné bremeno, že nemohol pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka.
Rozsudok, ktorým sa vyhlasuje neúčinnosť právneho úkonu nie je exekučným titulom. Z toho dôvodu je nutné, aby veriteľ inicioval aj druhé konanie smerujúce proti dlžníkovi o určenie veriteľovej pohľadávky.
V exekúcii na základe rozhodnutia o zaplatení dlžníka sa postihuje majetok dlžníka a na základe rozsudku o odporovateľnom úkone je pre veriteľa v majetkovej sfére dlžníka aj tá vec, ktorej prevod bol rozsudkom v odporovacej žalobe neúčinný pre veriteľa.
Súvisiace právne predpisy:
§ 42a, § 42b zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
§ 57- § 66, § 166h zák. č. 7/2005 Z. z. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii
§ 61d zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok
Judikatúra:
R 62/2023 - Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. novembra 2023 sp. zn. 1VCdo/3/2023
Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako dvojstranný právny úkon manželov alebo bývalých manželov môže byť voči veriteľom niektorého z manželov alebo bývalých manželov za splnenia zákonom vymedzených podmienok neúčinným právnym úkonom a to bez ohľadu na to, že k uzavretiu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo počas súdneho konania a súd uzavretie tejto dohody potvrdil vo forme uznesenia o schválení súdneho zmieru
R 71/2023 - Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2022, sp. zn. 6Cdo/124/2020
I v prípade podľa § 42b ods. 4, časti vety za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka má veriteľ právo napadnúť aj právny úkon toho, kto s dlžníkom dojednal ukracujúci právny úkon a tretej osoby, žalobou o neúčinnosť právneho úkonu (bez ohľadu na to, či priamo s takouto žalobou bude spojená aj žaloba o zaplatenie náhrady).
R 2/2022 - Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. mája 2022 sp. zn. 1VCdo/1/2022
Vymáhateľná pohľadávka v zmysle ustanovenia § 42a odsek 1 Občianskeho zákonníka je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní.
Zbierka Nálezov a Uznesení ÚS SR č. 82/2020 - Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 575/2020 z 10. novembra 2020
Ústavne konformnému výkladu ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka zodpovedá, že neúčinnosť právneho úkonu nespôsobuje zmenu povinného z exekučného titulu. V prípade naplnenia prvej hypotézy dotknutého ustanovenia Občianskeho zákonníka má veriteľ možnosť požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo ušlo z dlžníkovho majetku, nie však proti tomu, kto tento ušlý majetok dlžníka nadobudol. Pasívne legitimovaným v exekučnom konaní je preto dlžník a zmena osoby povinného by prichádzala do úvahy, len ak by malo dôjsť k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa na základe druhej hypotézy uvedenej v § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka.
R 64/2021 - Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. augusta 2020, sp. zn. 3Obdo/10/2020
Zákonná podmienka odporovateľnosti podľa ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka je splnená aj vtedy, ak osoba, s ktorou dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil, o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nevedela, avšak vzhľadom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon uskutočnený a svoje pomery, o tomto úmysle dlžníka vedieť mala a mohla. Keďže veriteľ je osoba odlišná od účastníkov odporovaného právneho úkonu, môže svoju argumentáciu o ukracujúcom úmysle dlžníka a skutočnosti, že druhá strana o tomto úmysle vedela alebo vedieť mala a mohla, založiť aj len na nepriamych dôkazoch, týkajúcich sa napadnutého právneho úkonu alebo okolností, za ktorých bol uskutočnený.
R 65/2021 - Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. júna 2020, sp. zn. 3Obdo/90/2019
I. Veriteľ sa môže podľa ustanovenia § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka domáhať, aby súd určil, že právny úkon dlžníka uvedený v ustanovení § 42a ods. 2 až ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorý ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa je právne neúčinný, nielen proti dedičom alebo univerzálnym právnym nástupcom osoby, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil, ale aj proti tretej osobe za predpokladu, že tejto osobe boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil.
II. Treťou osobou v zmysle ustanovenia § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka je zásadne singulárny právny nástupca osoby, ktorá s dlžníkom odporovateľný právny úkon dojednala.
R 60/2020 - Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. marca 2020, sp. zn. 3Obdo/8/2020
I. Ak sa jedná o právny úkon, ktorým dlžník prevádza veci v jeho vlastníctve na tretiu osobu, k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky dochádza okamihom, keď dlžník stráca vlastnícke právo k svojmu majetku, z ktorého by inak mohol veriteľ dosiahnuť (aspoň čiastočné) uspokojenie svojej pohľadávky.
II. Uzavretím zmluvy o prevode nehnuteľnosti nedochádza k ukráteniu uspokojenia pohľadávky dlžníkovho veriteľa, keďže až do rozhodnutia o povolení vkladu je vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti dlžník a veriteľ sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky aj z tejto nehnuteľnosti.
III. Plynutie lehoty na podanie žaloby o neúčinnosť právneho úkonu je závislé od okamihu, kedy došlo zo strany dlžníka k ukráteniu uspokojenia pohľadávky jeho veriteľa.
R 34/2020 - Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2020 sp. zn. 5 Cdo 101/2017
Žalobu o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu nemôže súd zamietnuť len z dôvodu, že prichádza do úvahy iba žaloba na plnenie v zmysle § 42b ods.4 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka.
R 52/2019 - Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. marca 2019, sp. zn. 3Obdo/59/2018
I. V prípade odporovateľného právneho úkonu uskutočneného medzi dlžníkom a ním spriaznenou osobou podľa § 60 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov nie je správca povinný preukazovať úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka a ani vedomosť spriaznenej osoby o tomto úmysle. Na úspešné ubránenie sa odporovacej žalobe zaťažuje dôkazné bremeno spriaznenú osobu, aby hodnoverným spôsobom preukázala že úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka nemohla rozpoznať ani pri vynaložení náležitej starostlivosti.
II. Pre posúdenie vynaloženia náležitej starostlivosti z hľadiska úspešnej obrany voči odporovacej žalobe nepostačuje odkaz spriaznenej osoby, na to, že spoločne s dlžníkom nevykonávala podnikateľskú činnosť, prípadne na jej dôveru v to, že dlžník chcel odporovaným právnym úkonom zabezpečiť jej budúcnosť, ak tento úkon presahuje rámec bežných právnych úkonov podľa § 10 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.
R 67/2017 - Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. marca 2017, sp. zn. 5Obdo/4/2016
I. Blízka osoba dlžníka sa môže žalobe podľa § 42a OZ účinne ubrániť ak hodnoverným spôsobom preukáže, že v súvislosti s odporovaným právnym úkonom postupovala s takou náležitou starostlivosťou, aby ukracujúci úmysel rozpoznala, alebo sa o ňom aspoň mohla dozvedieť.
II. Z hľadiska posúdenia požiadavky vynaloženia náležitej starostlivosti zo strany blízkej osoby dlžníka, nemôže odkaz na vzájomnú dôveru medzi blízkymi osobami nahrádzať dôkaznú povinnosť žalovanej strany preukázať vynaloženie určitých konkrétnych úkonov náležitej starostlivosti tak, ako to predpokladá ust. § 42a OZ.
R 5/2008 - Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. apríla 2007, sp. zn. 4 Cdo 44/2007
Odporovateľnosť právneho úkonu - odporovateľnosť právneho úkonu nemožno riešiť ako predbežnú otázku. Neúčinnosť právneho úkonu nastáva až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bolo žalobe podľa § 42a Občianskeho zákonníka vyhovené. Vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nie je podmienkou úspešného uplatnenia odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a ods. 2 až ods. 5 Občianskeho zákonníka.
R 44/2001 - Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23.decembra 1999, sp. zn. 3 Cdo 102/99
Zákonnému pojmu "vymáhateľná pohľadávka" zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní.